Vážený pán Kašpar.

O Vašej knihe som sa dozvedela v čase, keď som brala chemoterapiu.
Utvrdila ma v mojich pocitoch, že chemoterapia nie je tá správna metóda liečby.
Druhý krát a definitívne som odmietla  chemoterapiu. Brala som ju 1 a pol mesiaca. Po 8 mesiacoch cítim stuhnuté telo, problém s kĺbami, problémy s pamäťou, sťahujúcu bolesť žíl a mám vypadané vlasy.
Vaša kniha je veľmi poburujúca  pre tých, ktorých chemoterapia živí. A to nie len pre investorov ale aj pre zdravotný personál.
Smutné je, ak vám lekár povie: \"Nie je iná metóda liečby\".
Vaša kniha tiež poburuje ľudí, ktorí brali alebo berú chemoterapiu. Dozvedieť sa, že si nechali pre nič za nič zničiť telo... Chemoterapia je smrť.
Jedna vyliečená lekárka po chemoterapii povedala: „Žit, ale ako…\"
Je zničene všetko čo bolo v tele oslabené, stuhnuté klby, obmedzená pohyblivost, nakoniec umelé klby, problémy s pamat\'ou, metastázy, zužené žily, zničene čreva, vlasy možno nenarastu atd.  Človek je invalidom do smrti.
Najstrasnejšie je ako sa človek citi počas chemoterapie. Minimálne pol roka.

Avšak pre ľudí, ktorí sa práve dozvedeli, že majú rakovinu, je Vaša kniha ako iskierka v tme.
Ja som od prvého dňa robila čo som vedela. Hladala som. Hovorila, čítala, konzultovala s lekárkou. Operácia... Samozrejme som odskúšala všetky metódy liečby z Vašej knihy a iné.

Dnes, rok po prvej diagnostike, zmizli metastázy, cysta z pečene a všetky výsledky mám v norme.
Dnes môžem povedat\', že z rakoviny nemám strach.
Pomohli mi dobrí ludia a medzi nimi aj Vy.
Bezradnost nás robí bezmocnými. Ja som sa zabávala na vlastnej biede.
Ak verite Bohu a sebe, ide to.

Pravda, chce to trochu odvahy, povedať lekárom nie.  A tiež odvahu pracovať na vyliečení sám a veriť, že to pomôže. Pritom sa nebáť smrti.
Smutne len je, ze vela ludí nemá tu odvahu zastavit lekárov a pomoct si sami.
Slepo doveruju.
Lekári často nemajú odvahu povedat: Nevieme pomoct, pomahajte si ako viete.

Najkrajšie je, keď držíte v rukách lekársku správu, kde je všetko negatíne. Musím povedať, že takú radosť som dávno necítila.

Hlavne ďakujem, za prvú časť, čo sme mi poslal emailom. Prišla v pravej chvíli.

Všetko čo som napísala možete zverejnit. Je to pravda.

Prajem Vám veľa úspechov v ďaľšej autorskej práci a nech dostanete ešte veľa podobných listov ako je ten môj.
S pozdravom Mária V. z Viedne